Sídlo klanu Uchiha

Ayokawa

Ani som nedopovedal to, čo som mal na duši a v momente ma napadlo niečo.. niečo úplne úžasné. Aspoň v mojich očiach. Síce som o tom koncepte zatiaľ nepoćul veľa no..
"Vlastne by sa možno niečo našlo sensei. Ale.. teda, ani neviem či by som chcel pomôcť teraz skôr.. povedzte.." Na chvíľku som sa odmlčal a naśledne som sa na senseia tak trocha záhadne pozrel. 
"Vedeli by ste mi zohnať zvitky, ktoré by popisovali techniky a teóriu okolo Fuinjutsu? Verím že to patrí k jedným z najnáročnejších odvetí na pochopenie.. znie to ako výzva. Stačili by mi tie zvitky.. nakúpil by som si tonu potravín, zavrel sa na tak .. pár dní až týždeň do izby a heh, uvidíte čoho by som bol schopný!" Už teraz som sa tešil, dostal som totiž nápad. Prečo byť tým klasickým brutom? Boje často vyhrávala právek ontrola nad súpermi a fuinjutsu, by som toho možno vedel dosiahnuť. Potreboval by som ale viac informácií, viac materiálu pre výskum a podobne.

Uchiha Akitoshi

Akitoshi najednou zavrávoral a klesl na kolena. Od levého oka mu odkapávala čerstvá krev. Sám se chytil za hlavu a chvilku nic neříkal. Itane, promiň, hlesl v mysli a pomalu se zvedl. Hřbetem ruky si otřel krev z pod oka a podíval se na svého dočasného studenta. "Fuinjutsu? Svitky budou nejspíše problém, tedy, přesněji ty s technikami. Teoretických mám dokonce pár v pracovně," pronesl naoko klidným hlasem. Byla to náhoda, že jeho student chtěl probírat fuinjutsu ve chvíli, kdy bylo jedno z jeho vlastních prolomeno? "Co přesně zamýšlíš?" zeptal se nakonec.

Ayokawa

Nemohol som povedať, že by som bežne a každý deň videl ľudí krvácať z očí. No.. nevyzeralo to tak že by si z toho sensei robil moc a tak som sa len po chvíľke trápneho ticha - aspoň z mojej strany, len uškrnul a priložil som si prst k ústam. "To ešte presne neviem. Najprv by som potreboval tie zvitky, keďže o ňom zatiaľ neviem moc. Táto vec predsa len nie je môj výtvor." Poukázal som na ruku a následne som si ruky založil späť na hruď.

Uchiha Akitoshi

"A čí je to výtvor?" zeptal se prostě Akitoshi. Pokud ta jeho schopnost nepocházela přímo od něj, rád by se dozvěděl něco více. Bylo mu jasné, že to neokopíruje, ale tak... člověku se vždycky hodily informace, že.

Ayokawa

"Oh.. nemôžem o tom príliš rozprávať sensei. Patrí to klanu, nie mne. Je to naše Hijutsu, viac vám povedať nemôžem.. moje ústa sú zaviazané." Napodobil som rukou zazipsovanie pier. Ešte som aj pokrčil ramenami, no viac som mu pomôcť naozaj nevedel, teda skôr nemohol. Môj klan predsa len nebol z Konohy, len ja som tu.. býval.

Uchiha Akitoshi

Akitoshi se usmál. Tak aspoň svému klanu byl ten kluk věrný. No, třeba se z něj nakonec vyklube i správný ninja. "Budiž, tak to nechme být. Pojď do mé pracovny," řekl a zavedl ho do jiné místnosti. Byla poměrně malá, jen stůl a čtyři zdi obložené knihovnami. I vchod dovnitř byl ukryt za knihovnou. V policích bylo mnoho různých svitků a knih. "Chceš úplné základy?" položil otázku.

Ayokawa

Bol som rád, že to pochopil. No klan Uchiha tiež vyzeral práve .. honosne a určite bol známy, aj keď som o ňom sám moc nevedel. Pravdepodobne teda chápal moju potrebu mlčať. Možno som bol lenivý leňoch ktorý si nezaslúžil svoj talent ale, určite som nebol nejaká krysa, ktorá by zapredala všetko, čo sa dá predať.. teda asi? taký melón mi ešte nikto za nič neponúkol. Nasledoval som ho až do jeho skrytej  súkromnej pracovni. Bolo to tu útulné, podobné veci som mal rád.
"No.. vlastne asi všekto, čo môžete postrádať. Nemusia to byť len základy.. tými rozhodne začnem ale, poznáte to. Zbytočne by som vás kvôli tomu viac krát otravoval." Zasmial som sa a ruky som založil za hlavu. Ani som nevedel čoho sa tu môžem dotknúť.

Uchiha Akitoshi

Akitoshi vzal pár knih a položil je na úhledně uklizený stůl. "Tak tady to máš, zatím si čti, já půjdu uklidit kuchyň," pronesl klidným hlasem a přešel k východu. "Jo a mimochodem... nedoporučuji odtud nic odnášet, mohl by si skončit jak v mém genjutsu," varoval ho raději předem.

Ayokawa

Nechal ma tam samého. Len vybral dané knihy a zvitky a povedal, že ide upratať kuchyňu. Naozaj si nemohol myslieť, že by som za tak krátky čas niečo stihol spraviť či niečomu porozumieť, ale čo.. môžem pobrať aspoň základy no? Sadol som si za stôl a len som prikývol na znak.. no súhlasu. Chápal som že bude mať asi nejaký mechanizmus alebo niečo, už len z toho dôvodu že to tu mal také zamaskované. No dúfal som, že tu budem môcť ostať aj cez noc.. a nie cez jednu. Toto mi potrvá určite dlho. Roztvoril som prvý zvitok a sám som pohľadal nejaký prázdny, ktorý som otvoril, cvakol som perom a pustil som sa do študovania. Teda nie len do študovania, ako skôr aj do zapisovania informácií či poznatkov, námetov, nápadov a kreslenia. Všetko, čo by mi mohlo pomôcť. Dostal som sa do toho stavu, kedy ma niečo naozaj začalo baviť. Bohvie kedy príde no.. bol som schopný tu teraz presedieť hodiny.. pokojne až do ďalšieho rána.

Ayokawa

Naozaj som ťahal nočnú. Zvitky, aj keď to boli zatiaľ len základy, ma natoľko fascinovali že som sa od nich jednoducho nemohol odtrhnúť. Navyše s mojou hlavou a povahou, ktorá musela vo všetkom hľadať nejaké spôsoby a nápady, sa vo zvitku, do ktorého som si veci zapisoval, začali črtať prvé "myšlienky", ktoré by som v budúcnosti rád vyskúšal a určite tak aj spravím. No nenechal som sa do svojich nápadov zatiahnuť prihlboko. Stále som mal čo študovať.
Cítil som sa ako na akadémii, keď sme mali v jeden deň pomerne zložitý test a ja som sa za noc naučil všetko, čo k nemu bolo potrebné. Skôr som to vtedy bral ako takú skúšku, či som schopný za tak krátky čas do hlavy niečo dostať.. podobným spôsobom som preštudoval aj začiatky fuinjutsu a okolo druhej -tretej ráno som sa dal na pokročilejšie teoretické znalosti, rovnako ako poniektoré techniky, z ktorých som si znova poznačoval zaujímavé veci. Fascinovalo ma, ako je fuinjutsu zložité a ako sa s ním dá hrať. No.. niečo mi tu predsa len chýbalo.. čo? Do poznámok som si napísal pomerne veľký otáznik  a až vtedy som si všimol, že už ani nepotrebujem svetlo lampy. Bolo ráno. Bol som unavený ako pes a pod očami som mal dosť veľké kruhy. Dokonca sa mi zazdalo, že som niečo zacítil kakao. Počkať. naozaj som ho cítil. Zvedavo som pootvoril dvere a.. no čo som neuvidel. "To je pre mňa?" Spýtal som sa trocha rozpačito samého seba, keďže som nezaregistroval nikoho prítomnosť. Poriadne som si zívol a sám som si sadol do nejakej pohovky, s kakaom a toastami na kolenách. No.. zaspal som do 10 minút. Kakao som do seba v podstate obrátil úplne, kým ešte bolo teplé a.. toasty ? zjedol som jeden a pol, kým ma táto namáhavá činnosť úplne zmohla, a ja som nedojedený toast nenechal na tanieri na mojich nohách.

Ayokawa

Zobudil som sa.. no kto vie kedy. Nespalo sa mi moc dobre, keďže som bol tak divne rozondený v kresle. No.. svojim spôsobom mi to zatiaľ stačilo. Veď človek sa mohol dospať kedykoľvek. Keď som pootvoril oči, pomaly som sa pozrel na vanu na mojom ramene. Moja reakcia bola celkom očividná. Dosť som sa zlakol, vyskočil som na nohy a začal som sa rozháňať rukami. "UUAAA KŠA KŠA!" Kričal som, zatiaľ čo som mi ruky stále poletovali okolo teba v snahe odo mňa vranu dostať preč. Trvalo mi chvíľu.. kým som si uvedomil čo to je asi zač. "Ah to si ty.." Poznamenal som nakoniec sklesnuto a až teraz som si všimol, že bol tanier na zemi aj s polkou sendviča. Vďaka nejakému zázraku sa nerozbil a sendvič bol už pomerne tvrdý takže.. tiež mu tu nespravil moc bordel. 
"Potrebuješ niečo?" Spýtal som sa vrany nahlas, keďže som celý ten telepatický shit proste nepoberal.

Ayokawa

Po mojom nevýslovnom kung-fu výpade, ktorý by do kolien dostal nejedného zločinca, som v podstate len zasalutoval. Aj keď so zjavne nechceným výrazom na tvári. Bol som hrozne lenivý bože, prečo fyzická námaha? Potreboval som čas na vstrebanie všetkých informácií, ktoré som za poslednú noc do seba vstrebal. Koľko bolo vlastne hodín? Kto vie. No nemal som na výber, sensei bol sensei a tak som vranu nasledoval. 
Netrvalo to dlho, kým sme sa neocitli na záhrade hlavnej budovy. Drevu som sa pohľadom úspešne vyhol a len som sa spýtavo pozeral po okolí. "Čo sa po mne chce?" Spýtal som sa, ako keby som bol snáď úplne sprostý.

Uchiha Akitoshi

"Prostá zkouška. Naštípej tohle dřevo na menší, s tím, že nepoužiješ běžnou sekeru. Musíš si nějak poradit a zvládnout to bez ní," pronesl Akitoshi klidným hlasem. Pak se sám vzal jeden špalek a postavil si ho před sebe. Lehce na něj pak ťukl prstem. Chvíli se nic nedělo a pak se rozpadl na úhledné polínka.

Ayokawa

"Skúška? Naozaj je potrebné niečo skúšať?" Povzdychol som si. navyše .. bez sekery? Teda nie že by to bol až taký problém, ale bola to pre mňa hrozná otrava. Bolo vidieť že som viac než mrzutý. Radšej by som zaliezol späť a naďalej sa venoval tomu môjmu štúdiu. Tak či tak som si nakoniec postavil drevené polienkopodobne ako on a len som do neho zarazil hranou ruky, čím som to rozpolil. Teda pouźil som k tomu pochopiteľne chakru.. no kvôli takýmto blbostiam určite nevyužijem moje Hijutsu. Podobným spôsobom som pokračoval ďalej.. aj keď s kruhmi pod očami a veľkou, veľkou nechuťou.

Uchiha Akitoshi

Kdyby Ayokawa nedokázal zesílit svůj úder chakrou bylo by to určitě zajímavější, ale takhle to bylo jen opakování jeho schopností a příprava dřeva na zimu. Ale i to se hodilo. "Jo, tohle ti jde. Jak trénuješ tu tvojí schopnost?" zeptal se Akitoshi zvědavě, chtěl totiž, aby si to mladík procvičil než se vrhnou na trénink něčeho ostřejšího. Nemluvě o tom, že to chtěl ještě vidět.

Ayokawa

Netrvalo dlho, kým ma zastavil. Pravdepodobne to bol svojim spôsobom účel. že by ma to chcel naučiť? Kto vie, no sám som už vložiť chakru do úderov vedel. Dosť sa to hodilo aj pri kombinácií s mojim Hijutsu, keď som už aj tak devastačné údery posilnil chakrou v mojich vlastných svaloch. Jeho otázka ma trocha zaskočila. No .. vlastne ani nie, nemal ako vedieť ako sa trénuje Hijutsu iného klanu. "To záleží.." Začal som. Nechcel som sa mu priznať, že celkovo moc netrénujem no, asi ho to už napadlo. Bol som proste chytrý aj bez tréningu a bol som s tým aj spokojný. "Poznám zopár metód. Buď sa snažím vytvoriť čo najviac zbraní, hýbať s čo najviac zbraňami alebo trénujem výdrž zbraní pri trebárs.. mlátení niečoho. No.. úprimne nie je moc materiálov ktoré vydržia zásah tej chakry takže, to je trocha nepraktická metóda.. Om a ešte existuje aj taká kombinácia, kedy proste s niekým bojujem a tak nejak sa sústredím na všetko." Pokrčil som ramenom, ako keby to nič nebolo. No samozrejme bolo, inak by som tu teraz nebol a on sa ma niečomu nesnažil naučiť.

Uchiha Akitoshi

Akitoshi se trochu pousmál. ]b]"To zní použitelně, takže to uděláme pěkně prakticky. Vyvolej ty zbraně a zasáhni s nimi mě,"[/b] pronesl jako kdyby to měla být hra. I když Ayokawa zmínil, že projdou většinou materiálů.

Ayokawa

Povzdychol som si. Tak nejak som očakával, že to dopadne takto. Každý sa chce nechať zasiahnuť mojimi zbraňami.. však vyzerajú tak.. prívetivo. Tá červená farba.. a tak. Na pravej ruke sa mi rozžiarila pečať a okolo nech sa mi rozvlnila červená chakra, ktorá pripomínala tak trocha bič. Keď som ju ale danou rukou chytil, vyformovala sa do niečoho, čo mohlo pripomínať oštep. Ani som nečakal a v momente som ho po senseiovi hodil, na čo som sa rozbehol za oštepom a v ruke vyformoval dlhé kladivo. Vyzeralo to tak, že si s tou chakrou môžem robiť čokoľvek len chcem, hocijaký tvar a to že to sú práve zbrane, je viac moja voľba, než nutnosť.

Uchiha Akitoshi

Akitoshi stál klidně, vzdálen asi 3 metry a očekával, co to bude za útok. Samozřejmě měl aktivovaný sharingan. Mírně se usmíval. Zatím se nepohnul ani o kousek. Jen něco zamumlal, něco, co nemohl Ayokawa slyšet. Kopí v ten okamžik narazilo do neviditelné překážky. Krátce rudě zaplálo a zmizelo. Akitoshi se usmál o něco víc a sledoval jak se k němu blíží jeho dočasný student s kladivem. "Trochu barbarské, ne?" nadhodil, zatímco sáhl do kapsy pro kunai, který nastavil do cesty kladivu.

Ayokawa

Nekomentoval som to, čo sa práve stalo. AJ keď som netušil o čo šlo. Vlastne som sa sám troška bál že do nejakej steny narazím, no nestalo sa tak. "He?" Uškrnul som sa, keď proti môjmu kladivu vytasil kunai, ktorým ho chcel zastaviť. To nemohol myslieť vážne! Naozaj som si nevedel predstaviť ako by niekto len kunaiom mohol zablokovať moje zbrane. Nebolo to ani tak o tom, že by som vedel preseknúť kov, ako skôr o sile úderu, ktoré kladivo či zbrane ako také vedeli vytvoriť. Dostatočne silné na to, aby v zemi spravili menší kráter, aby som vyrval strom aj s koreňmi zo zeme.. a tak ďalej a tak ďalej. Bol som momentálne trocha namyslený, to bola pravda, no chcel som mu to nechať vyžrať. Možno som sa urazil? Kto vie. K samotnej ničivosti môjho kladiva, som ešte pridal aj nadopovanie chakry do mojich svalov a s krikom som sa kladivom zahnal priamo oproti jeho kunaiu, očakávajúc, že mu minimálne odrazím ruku.

Kagami-Uchiha Hikumo

Než dorazil do sídla klanu Uchiha, tak se ještě zastavil u sebe doma, pro pár věcí a také se převléci do něčeho normálnějšího, aby hned nebylo poznat, že je to ninja. A to i přes to, že to vše stejně zakryl pláštěm. 
Teď procházel sídlem a nechával se vést Kibou, který následoval Akitoshiho pach. Přeci jen sídlo bylo rozlehlé a jeho bratr mohl být technicky vzato kdekoliv.

Uchiha Akitoshi

Akitoshi, jak už dopředu avizoval, byl ve své pracovně. Obyčejně sedával za stolem, nyní byl však u stojanu na své brnění, které bylo velmi podobné tomu Madarovu. Hikumo věděl, že sloužilo jak k zastrašení protivníků, tak že ho Akitoshi bral jen v nejvážnějších případech. Popravdě, v boji ho celkově použil třikrát v životě. Zrovna, když duo vešlo, Akitoshi si natahoval rukavice a vkládal dvě wakizashi do pouzder na zádech. Na čele měl už přivázanou čelenku vesnice, což obvykle neměl. Jeho pohledu uniklo jen málo věcí, takže si všiml katany. "Neskočil nám na to, co?" pousmál se.