Okolí Sunagakure

[npc_name=goriki]Goriki[/npc_name][npc_name=daiji]Daiji[/npc_name]

Na to nikdo nic neříkal. Vypadalo to, že to všechny překvapilo stejně jako Ranzi. Ale jednou jste tuhle nabídku přijali, dalo se čekat, že velké vesnice nebudou chtít, aby jim hromadně dezertovali shinobi.
Kluci přikývli a vydali se za tebou. Bylo jednodušší prodat někoho z Konohy než sebe, ale zatím vypadali docela spolehlivě. I když, Daiji byl trochu diskutabilní, nadruhou stranu to vypadalo, že neoplýval žádnou obrannou technikou.
Na žádné pasti Ranzi zatím nenarazila a tak se bezpečně dostala ke stanům. Nedaleko nich bylo ohniště, kde se zrovna opékalo nějaké maso. U jezírka v oáze stálo několik mužů v pláštích pískové barvy. Nebýt té zeleně, co rostla kolem vody, nejspíše by splynuli s okolím. Nevypadalo to však, že by si dávali nějaký pozor, vypadalo to, že se spolu o něčem bavili a jeden u toho dost přehnaně gestikuloval rukama.

[ranzi_jmeno]

"Takticky" sme sa presunuli bližšie. Respektívne ja. Čelenku z konohy som si zložila z čela a ponechala v piesku. Ostatne ako pravdepodobne celú moju krátku históriu s touto dedinou. No bol to viac praktický krok než symbolický. Bolo by fakt divné keby že sa tu po púšti potuluje niekto, patriaci pod úplne inú vojenskú organizáciu, nie to ešte zem.

Prikrčila som sa za jedným zo stanov a nakukla som spoza neho na mužov, ktorých sme zdiaľky v podstate ani len nezahliadli. Mali na sebe klasické oblečenie ľudí z púšte. Aspoň čo som si stihla v Sunagakure vśimnúť. Snažila som sa zamerať na ich čelá, prípadne nejakú symboliku. Zatiaľ som sa neukazovala. Nevedela som predsa len či nie sú zo Sunagakure no sato. Ak áno, tak to by bola sakra smola.

[ranzi_jmeno]

Nevyzerali ako shinobi, ktorý by patrili k nejakej dedine. Teda.. dalo sa od nich rozoznať mnohé no nemali žiadny "špecifický" znak... čo však mohlo byť poznávacím znamením samo o sebe. Každopádne ani v blbom sne by ma nenapadlo tu na nich zaútočiť.

Pomaly som sa teda postavila z môjho úkrytu psoza stanu, kráčajúc k ním.
[rec=ranzi]"Ayy!"[/rec] Mávla som rukou na pozdrav skupine shinobi, na čo som prstom poukázala na vodu, ktorá sa uprostred oázy nachádzala.
[rec=ranzi]"Neviete či je tá voda pitná?" [/rec]Spýtala som sa narovinu. V podstate som si tak chcela čeknúť, ako budú reagovať na niekoho ako ja.. či budú skôr priateľskňi, nepriateľskňi, obozretní...

[ranzi_jmeno]

Poškrabala som sa na hlave. Aj by som zaškrípala zubami nad poznámkou že táto skupina bola pomalšia než niekto iný ale, tá voda ma zaujímala viac. Keďže sa Gaiji rozhodol ísť pre ostatných, tak som sa sama vydala smerom k vode.
[rec=ranzi]"Ahhh.. emm.." [/rec]Pokrčila som ramenom. [rec=ranzi]"Bábkové divadlo." [/rec]Pozrela som sa na muža, ktorý mi poloźil otázku. Vycerila som na neho zuby v takom celkom pozitívnom a veselom úšklebku.
[rec=ranzi]"Tak ja.. pôjdem?"[/rec] Z takej polotočky na päte, som oboma prstami poukázala smerom k vode.
[rec=ranzi]"Prajem vám.. príjemný pokec s ostatnými."[/rec] Nom a tak som aj spravila. Keď som bola smädná, proste som to nebola ja.

[ranzi_jmeno]

Vodu som brala do rúk. Napila som sa, po tom som si opláchla tvár, no a po tom som sa zas napila. Bolo to občerstvujúce, svieže. Pocítila som každú jednu kvapku, ktorá mi stiekla až niekam za krk. Príjemne to chladila. Len z nejakej "slušnosti" som sa do vody nevyvrátila rovno celá.
Ako som tam tak čupela, započula som, že ku mne zas podišli. Rukou som zachytila kúsok sušeného mäsa a spokojne som sa doň zahryzla, ako žuvačka.
[rec=ranzi]"Chmmm.."[/rec] Obom som venovala krátky pohľad.
[rec=ranzi]"Je slušné sa najprv predstaviť, až po tom sa pýtať na meno druhých." [/rec]Pokarhala som ich, takmer ako nejaká mladšia sestra. Také to breptanie, ani to nebolo myslené ako nejaká provokácia. Žiadny zlý úmysel.
[rec=ranzi]"Ranzi." [/rec]Dodala som nakoniec, vynechávajúc moje druhé meno. Zas som si ústa na chvíľku zapchala sušeným mäsom.

[ranzi_jmeno]

Medzi shinobi sa objavila ďalšia osoba. Pôvodne som si ju nevšimla, predsa len ich bolo veľa a ja sa starala skôr o svoje veci. No jej výkrik bolo počuť a zároveň natešené zajásanie tiež. Nikdy pred tým som nič podobného nezažila. Heh v podstate som nikdy nezažila vojnu tak.. ako by som aj?
Pohľad mi skĺzol na postavu, ktorej slová rozhýbali týmto táborom.
A po tom sa táto osoba rozišla smerom ku mne.
Postavila som sa. [rec=ranzi]"Hmm?" [/rec]Odvetila som jej na jej koment. Nebola som si istá, čo tým sledovala. Možno ma chcela podpichnúť? Možno v tom bola štipka opovrhnutia? Kto vie.

Masku si dala dole a ja som stále netušila kto je. Červené vlasy, stále dievča aj keď staršia než ja. Fialové oči.. poškrabala som sa na nose.[rec=ranzi] "Proste Ranzi!"[/rec]Vyhlásila som a kútiky úst sa mi roztiahli do úškrnu.[rec=ranzi] "Som z Hi no Tera.."[/rec] Odmlčala som sa, snažila som sa tým vysvetliť, niečo.. no ako pokračovať? Po tom ma to napadlo. Rukou som si buchla do päste. [rec=ranzi]"Etoo ako to povedať, v momente keď ťa prijmú do chrámu, stratíš svoju identitu.. dostaneš nové meno, a na druhé sa zabudne." [/rec]Pokrčila som ramenom. [rec=ranzi]"Niečo ako znovunarodenie."[/rec] Zas som sa usmiala. Na jej ponuku som prikývla.
[rec=ranzi]"Nemám prílIš v láske piesok.. dostane sa fakt všade.." [/rec]Na ukážku som potriasla hlavou a z vlasov mi vypadlo piesku viac než dosť. Až ma to samú prekvapilo. [rec=ranzi]".. čím skôr, tým lepšie."[/rec]

[ranzi_jmeno]

Nevedela som sa jej pozerať do očí. A tak som sa ako kakabus pozrela niekam vedľa nej. Na tvári sa mi ale objavil široký úsmev, trocha silený, no bol tam. [rec=ranzi]"Ey, nehovor že som ti padla do oka, tak pekná nie som." [/rec]Zamrmlala som si popod nos, namiesto odpovede o tom, ako som sa dostala sem. No moje hundranie neskončilo tam. [rec=ranzi]"To si prvá..." [/rec]Dodala som na tú jej poznámku o poučnom. Ani som nevedela, pre čo som to zo seba tak vysypala. 
[rec=ranzi]"Hej počkaj to nie je moc fér, ty mi o sebe nepovieš nič? Čo si zač?" [/rec]Spýtala som sa, automaticky ju následujúc k jednomu zo stanov.
[rec=ranzi]"Neviem, nikdy som v Tetsu nebola každopádne!" [/rec]Bez odpovede som schmatla jeden z batohov, prevesila si ho cez rameno. Nom a následne ten druhý zobrala do ruky.
[rec=ranzi]"Taak? Ako sa voláš? Odkiaľ si?" [/rec]Naklonila som hlavu na stranu, troška sa zohýbajúc pod váhou batohov. Neboli ťažké, ale mohla som sa hrať na trocha nemorúta nie?

[ranzi_jmeno]

Celkom sa mi pozdávala, mala ten správny typ... humoru? Nie silený, no zároveň sa mi nezdalo, že by sa táto osôbka na niečo hrala, alebo mala pošahané ideály. To sa však ešte uvidí.
Zašli sme do stredu táboriska, kde privolala krtka s niečím ako malou búdkou na chrbte. Podvihla som jedno obočie, druhé.. Hodila som neistý pohľad na kunoichi. Uistila ma v tom že naozaj ideme dovnútra a tak som sa tam spolu s ňou a taškami natrepala. Bol to dosť stiesnený priestor. 

Bola som pokrčená ako anténa, jedna noha kto vie kde, ruka natlačená na mojom líci a v tvári otlačený nejaký zvitok, ktorý vypadol z jedného z batohov. Proste úplný sen. 
[rec=ranzi]"Mmm?" [/rec]Pootočila som hlavou za Ikari, no to ma obklopila tma a mi sme sa ocitli pod zemou.
[rec=ranzi]"Nie sú ľudia zo zeme blesku tmaví?" [/rec]Spýtala som sa jej a v hlave sa snažila rozpamätať na niekoľko participantov z Kamimari no Kuni, prípadne divákov.. prípadne Raikageho.

Uchechtla som sa. Bolo to také [rec=ranzi]"Pfff.." [/rec]Keď sa ma spýtala jej otázku.[rec=ranzi] "Povedzme že .. jedom napustneé senbony sú silná motivácia." [/rec]Odpovedala som jej trocha ťahavo.
[rec=ranzi]"A pridanie sa je silné slovo, zatiaľ neviem. Skôr ma ber ako pocestnú.." [/rec]Na chvíľku som sa odmlčala. [rec=ranzi]"Len ma tu nevyhoď uprostred podzemého tunela, prosím." S[/rec]chuti som sa nad tou myšlienkou zasmiala. No tón ku koncu naznačil vážnosť. [rec=ranzi]"Nie vážne, nevyhoď ma von.. pochovaná za živa to.. by bolo nešťastné."[/rec]

[npc_name=ikari]Ikari[/npc_name]

Ikari se rozesmála nad otázkou, která z Ranzi vypadla. [rec=ikari]"Ne, opravdu ne, ale je pravda, že je tam asi víc tmavších osob než kdekoliv jinde,"[/rec] odpověděla ohledně této otázky. Však i na zkoušce byli až na jednoho z týmu Kumo všichni bílý. A pak tu byl Hitoshi. Ale tahle debata se rozjížděla jiným směrem než se zdálo býti vhodné.
Když se rozjela druhá diskuze, bylo to už zajímavější, už jen proto, že se během toho otevřely dveře boudičky a byla vidět... velká tma, která byla v tunelu skrz bůh ví jaké území. I se schopnostmi Ranzi by byla otázka, jestli by se dokázala vykopat dřív než se ten tunel rozpadne. [rec=ikari]"Takže pocestnou? Tak takové neberem,"[/rec] řekla dost výhružným hlasem a chvíli čekala, jak Ranzi příjme situaci, kde měla během chvíle odletět z boudičky ven. Působila velmi, ale velmi vážně. Pak se však rozesmála a zase dveře zabouchla. [rec=ikari]"V pohodě, chápu, že to není volba, kterou by si mohla učinit hned. Víš toho příliš málo. Ale třeba ti pomůžu,"[/rec] řekla klidným tónem. [rec=ikari]"Jaký byl tvůj první tým?"[/rec] zeptala se dál.

[ranzi_jmeno]

Krtok sa po ceste natriasal. No bola som tu natlačená tak, že po bezpečnostnej stránke mi nehrozilo vypadnutie. Ak by mi teda k tomu niekto silnejším spôsobom nepomohol. A k tomu viedli aj jej slová. Chvíľku som sa na ňu pozerala s hrôzou v očiach. Oboma rukami som chytila dva ruksaky, prstami na nohe som zakliesnila aj ten ďalší čo bol skôr pri mnej.
[rec=ranzi]"No tak to nie! Mám rukojemníkov!" [/rec]Vyhlásila som nie až tak smrteľne vážnym hlasom. Sama som si nebola istá, či jej to nežeriem, alebo som bola tak unavená a zmätená, že som proste akceptovala akúkoľvek situáciu.. so značným náznakom apatie.

Zaklipkala som očami. Začala sa smiať.. takźe to bol predsa len vtip. Trocha som zakašlala a radšej na tým kývla hlavou.
[rec=ranzi]"Naivný." [/rec]Odvetila som automaticky, bez zamýśľania.[rec=ranzi] "No a tiež hrozne.. etoo.." [/rec]Jednou rukou som si frkla po nose. [rec=ranzi]".. zaseknutý? neprispôsobivý?" [/rec]Pokrčila som ramenom. [rec=ranzi]"..ale silnejší než ja. Skúsenejší." [/rec]Pośkrabal som sa na brade. Zrazu som vyzerala zamyslene. [rec=ranzi]"Naivita zo skúsenosťami sa očividne nevylučuje." [/rec] 

Rýchlo som ale zakývala hlavou. Stále pokračujúc v niečom, čo mohlo pripomínať monológ.[rec=ranzi] "Neber ma zle Ikari-san, mne nevadia naivný ľudia. Je to pekná vlastnosť tiež ňou.. svojim spôsobom ovplývam..." [/rec]Musela som si odkašľať, asi nejaká smietka alebo čo.
[rec=ranzi]".. no nelynčujem druhých za to, že majú iný názor alebo pohľad na svet." [/rec]Pokrčila som ramenom.

[npc_name=ikari]Ikari[/npc_name]

Hláška o rukojmí jí skutečně pobavila. Jak nezvyklý způsob uvažování. Ale pro ninju vcelku výhodný. Takže to ocenila a krtkovalo se dál. Co jí zaujalo víc, bylo vyprávění o jejím předchozím týmu. [rec=ikari]"Jo, to znám. Ale každý si musí projít tou naivní fází, ne?"[/rec] nadhodila zamyšleně. Jak kdyby to částečně obhajovala a částečně vlastně ne. [rec=ikari]"I ze zkušeností je potřeba se poučit a než tak uděláš, tak můžeš být stále naivní. Nebo se pletu?" [/rec]položila spíše filozofickou otázku. Evidentně jí toto téma dostatečně zaujalo.
[rec=ikari]"Tím narážíš na to, co se stalo v oné vesnici? Že bylo potřeba odstranit pár nepřizpůsobivých lidí pro dobro většiny, která přežila?"[/rec] zeptala se zcela vážně.

[ranzi_jmeno]

Chvíľku som sa na slečnu pozerala. Vyzerá to tak že ma nakoniec nechcela vyhodiť. Uvoľnila som pre to zovretie so zvitkov a pohodlnejšie som sa usadila na mieste. Ak to teda vôbec bolo možné.. v týchto stiesnených priestoroch.
[rec=ranzi]"Eeeh.." [/rec]Prevrátila som hlavu niekam na druhú stranu, pozerajúc na.. tašku, keďže som ju mala natlačenú pred ksichtom. Na chvíľku som taktiež nafúkla tváre. Nechcela som filozofovať. Hej, zdrhla som z chrámu pre to, aby som sa podobnej činnosti zbavila nie? No a po tom vytiahla ďalšiu otázku ešte vážnejšej témy, a moje líca to ako keby absorbovali, pripomínajúc balón. Nedostala však zo mňa odpoveď. Bola to celkom otrava.
[rec=ranzi]"Keď už ma plánuješ spovedať o podobných veciach, nechceš ma radšej vyhodiť niekam po ceste?"[/rec] Zamrmlala som nakoniec, po dlhom neodpovedaní. Zas som sa na Ikari pozrela.
[rec=ranzi]"Nemôžme sa rozprávať o niečom peknom? Napríklad etoo.." [/rec]Zamyslela som sa.
[rec=ranzi]"Akú máš rada zmrzlinu? Čo si myslíš o kombinácií kuracieho mäsa s medom v takom tom obale aa.. tak?"[/rec] Podvihla som jedno obočie v takej malej nádejy, že Shinobi veci a veci o nejakom presvedčení a podobných - momentálne pre mňa teraz s*ačkaćh - necháme na inokedy.

[npc_name=ikari]Ikari[/npc_name]

Ve chvíli, kdy mluvila o vyhození někde po cestě, tak Ikari jen pokrčila rameny a otevřela dveře do temnoty. [rec=ikari]"Můžu hned,"[/rec] řekla jednoduše a dost suše. Vypadalo to, že otázky filozofie byly zbytečné rozebírat s Ranzi. Místo toho se dostali ještě k divnějším tématům a to bylo... jídlo?
[rec=ikari]"Dala bych si jahodovou. A celkově mi příjde aplikace medu na maso skvělá. Mamka dělala skvělou medovo-hořčičnou omáčku na maso. Někdy jí musím zkusit,"[/rec] začala naprosto fascinovaně o jídle. Pak se rozjedla debata, když v tom se začal krtek vyhrabávat a Ikari utichla. Čas pokračovat v Tetsuryu.